Život v meste Partizánske je od svojich počiatkov v roku 1939 veľmi úzko spätý s obuvníckym priemyslom, ktorý prostredníctvom Baťových závodov zamestnával čoraz viac ľudí, a tak sa stalo bytostnou požiadavkou stavať byty, do ktorých prichádzalo veľké množstvo mladých rodín. Počet obyvateľov rástol, nuž bolo treba myslieť i na vzdelanie. Tak došlo k postaveniu i našej školy.
S výstavbou sa začalo v septembri 1961 a už v nasledujúcom školskom roku 1962/63 otvára sa brána novej školy pre 749 žiakov. Do riadnej prevádzky boli odovzdané oba bloky A i B so všetkými učebňami. Družina mládeže a telocvičňa boli vo výstavbe. Prednostne sú ukončované práce na družine mládeže, keďže táto požiadavka sa javila ako veľmi nutný výchovný problém školy.
3. septembra začalo riadne vzučovanie. Prvým riaditeľom sa stal František Sedlák. Škola bola postupne zariaďovaná pomôckami a vnútorné priestory dostávali konkrétnu podobu. Rovnako i práca s deťmi získava konkrétne tvary a škola sa komplexne začleňuje do systému vzdelávania a výchovy v Partizánskom.
V školskom roku 1965/66 sa začalo s výstavbou športového areálu vedľa školských budov. 21. mája 1966 bol komplex športovísk slávnostne odovzdaný do užívania, takže škola získala ďalšiu možnosť atraktívnej práce s deťmi. Areál stál asi pol milióna korún. Zároveň bol tento rok prvým ročníkom športovej súťaže žiakov v atletike - Memoriálu Rudolfa Jašíka, spisovateľa, ktorý istý čas žil a pracoval v Partizánskom ako redaktor závodných novín.
V lete 1966 sa Hornou Nitrou prehnala búrka sprevádzaná silným dažďom, čo spôsobilo vyliatie rieky Nitry. Mesto zaliala ničivá povodeň a hladina vyliatej vody sa vyšplhala až do výšky 60 cm. Samozrejme, táto udalosť nepríjemne zasiahla aj našu školu. Voda nezaliala len telocvičňu, ba dostala sa aj do budovy školy. Veľmi smutný pohľad bol na nový športový areál, ktorý bol po opadnutí vody pokrytý veľkou vrstvou bahna. To sa ešte v priebehu augusta muselo odstrániť, a tak sa škola mohla opäť zaradiť do normálneho fungovania. V tomto školskom roku bola na škole vytvorená športová trieda. Škola sa stala i centrom metodického a didaktického smerovania pedagogickej práce v meste, lebo na jej pôde sa stretávali metodické združenia i predmetové komisie. Tu si učitelia z mestských škôl vymieňali skúsenosti z práce i organizovali otvorené hodiny. Koniec šestesiatych rokov priniesol i prvé úspechy žiakov, najmä v športových súťažiach v rámci okresu. Športový areál naozaj ponúkal široké možnosti vo všetkých ročných obdobiach. Od jari do jesene sa tu prevádzala atletika či kolektívne loptové športy, v zime sa premenil na ľadovú plochu.
Zmena na poste riaditeľa školy nastala v roku 1976, keď dovtedajší riaditeľ František Sedlák sa stal tajomníkom MsNV v Partizánskom. Jeho nástupcom sa stal Jozef Bačík, dovtedajší podpredseda ONV v Topoľčanoch.
Postupne sa škola zapájala do čoraz širšieho okruhu aktivít, ako sú olympiády predmetov, umeleckých prednesov, speváckych či športových súťaží. V roku 1978 bol do funkcie riaditeľa vymenovaný Vladislav Bančák.
Na konci školského roka 1981/82 sa konal slávnostný Venček žiakov posledného ročníka školy, ktorým sa lúčili so školou. Venček bol zavŕšením kurzu spoločenského tanca, ktorý viedli manželia Ivanovičovci - učitelia školy.
V školskom roku 1986/87 sa stal staronovým riaditeľom František Sedlák, ktorý na tomto poste zotrval až do roku 1991, kedy ho po voľbe učiteľov vystriedala fo funkcii súčasná riaditeľka Mária Znášiková. V školskom roku 1991/92 sa dokončilo vybavenie štyroch tried 1. stupňa, ktoré boli zriadené v budove bývalých jaslí ZDA v mestskej časti Šimonovany. Tým sa ponúklo deťom navštevovať školu v mieste bydliska. Po novembrovom prevrate 1989, kedy sa v našej krajine zmenil politický režim nastalo spoločenské uvoľnenie, ktoré sa prejavilo na všetkých spoločenských postoch. Od tohto obdobia boli všetci slobodní a škola znamenala slobodnejšie vystupovanie. Samozrejme, skončila doba, keď aj napriek zakrývaniu bolo všade a vždy všetkého dosť, a tak škola stále pred čoraz zložitejšou situáciou zabezpečovať svoje poslanie, keď zrazu nebolo peňazí. Začal sa meniť vyučovací systém, počty hodín a smerovanie sa uberalo k odstráneniu zmenného vyučovania, čo sa napokon ku koncu 90. rokov aj podarilo. V poslednom desaťročí sa škola vyprofilovala ako škola s rozšíreným vyučovaním nemeckého jazyka. A vyučovanie cudzích jazykov bolo podporené vytvorením modernej jazykovej učebne v septembri 1996. A takto škola vstúpila do nového tisícročia. Od januára 2002 získala právnu subjektivitu na jar toho istého roku bola vybratá do vládneho projektu INFOVEK, ktorý má deťom i učiteľom prinášať nové možnosti získavania informácií prostredníctvom internetu.